Pre znalcov hudobných žánrov, big band jazz–rock bol populárny žáner koncom 60.tych rokov. Blood, Sweat & Tears a Chicago sú skupiny, ktoré nám zvyčajne napadnú. Tieto skupiny ale nie sú ani náhodou jediné, ktoré spadajú do tohoto žánru. Medzi ďaľšie patria napríklad Archie Whitewater a The Ides of March. Avšak pravdepodobne nejmenej populárna skupina ktorá sem tiež patrí, a je dnes neprávom zabudnutá, je Montreálska formácia Illustration. Monoho krát skupiny, ktoré nakoniec skončia v zabudnutí si to zaslúžia z rôzných dôvodov, ale nedostatok popularity formácie Illustration je s určitosťou nezaslúžená. Illustration bola vynikajúca skupina, ktorá mala v každom smere prvotriednych hudobnikov, avšak po vydaní len jedného oficiálneho albumu, ju priviedol nedokonalý manažment k predčasnému zániku. 
 
Illustration vznikla na Fontaine Bleu v St. Jean, v Quebecu v roku 1968. Boli kombináciou dvoch skupín: The Phoenix of Ayre`s Cliff a The Jades. Obe v tomto období pôsobili v Ontáriu a Quebecu. 
 
The Phoenix of Ayre`s Cliff pôvodne začali ako The Dynamics, formácia založená gitaristom Jimmym Mannon. V priebehu prvej polovice 60. rokov skupina prešla rôznymi úpravami. Jimmy Mann najskôr skupinu opustil a následne sa vrátil. Chan Romero, ktorý bol známy vďaka jeho skladbe Hippy Hippy Shake, nahradil Jimmyho Manna. V tomto krátom období kapela vystupovala pod menom Romero and the Reputations. Následne však Chan Romero skupinu v Quebecu opustil. The Dynamics sa časom zmenili na The Phoenix of Ayre’s Cliff, ktorej členmi boli Hans Stamer ako spevák, Bob Deutscher na gitare, Norman Burgess na saxafóne, Kenny Brabant na bicích, Ken Folk na base a Richard Terry na klávesách. 
 
The Jades pôvodne začali ako The Flaming Stars na začiatku 60.tych rokov, vedení bubeníkom Donom Carpentierom. Táto formácia spolu hrala deväť rokov a pôsobili v Quebecu a Ontáriu. Vystúpili, napríklad, na významných podujatiach ako the Esquire Show Bar v Montreale. Billy Ledster bol spevákom skupiny po boku Rene Hamelinu na gitare a Johnyho Rangera na klávesách. 
 
Koncom 60.tych rokov sa členovia The Phoenix of Ayre’s Cliff chceli vrátiť na západ Kanady, odkiaľ väčšina z nich pochádzala. Avšak Richard Terry a Norman Burgess chceli vytvoriť väčšiu skupinu s ktorou by mohli cestovať do Spojených štátov. Richard Terry bol mimoriadne nadšený skupinou The Mob z Chicaga; hlavne vďaka unikátne zakonponovaným dychovým nástrojom a v ich zostave sa snažil vytvoriť niečo podobné. Norman Burgess v minulosti počul hrať The Jades a páčil sa mu ich zvuk. Norman Burgess vnukol Richardovi Terrymu myšlienku aby sa pripojili k The Jades a zrealizovali predstavu skupiny s velkým zvukom. Keď sa potom neskôr stretli s organistom Johnym Rangerom a spevákom Billym Ledsterom z The Jades, ktorí vystupovali v the Fontaine Bleu v St. Jean, Quebecu v 1968, všetci súhlasili na sformovaní novej skupiny. Túto na podnet Richarda Terryho nazvali The Sound Syndicate. Don Carpentier a Rene Hamelin mali inú víziu a odmietli byť súčasťou novovytvorenej skupiny. Keďže Johnny Ranger aj Richard Terry hrali na organe, Richard sa rozhodol presedlať na basu a skupina sa rýchlo rozrástla o Claudea Roya na bicích, ktorý pred tým pôsobil s The Jades, Benoita Perreaulta a Paula Perkinsa, z Bostonu na trúbke, Garryho Beattieho, ktorý krátko hral s The Phoenix of Ayre’s Cliff na gitare a Gerryho Labelle na saxofóne. S manažérom Donom Seatom z Bostonu, Massachusetts skupina začala pravidelne hrávať v Fontaine Bleu kde následne trúbkar Leo Harinen nahradil Paula Perkinsa, ktorý skupinu opustil. 
 
The Sound Syndicate sa vyvinuli do deväť člennej skupiny, ktorá sa neustále rozrastala. Po jednom vystúpení v klube Lucifer’s v Boston, Massachusetts v 1969 si trombónista Roger Homefield sadol s kapelou, slovo dalo slovo a ku koncu večera mala kapela nového člena. Skupina vystupovala v rôznych kluboch po celých Spojených štátoch, keď sa Gerry Labelle rozhodol počas bobytu v New Jersey, že opustí kapelu kvôli pracovnej ponuke v Chicagu. Z toho dôvodu skupina potrebovala nového saxafonistu. Prijali Donalda Sandersa, ktorý popri saxafóne prispel aj doprovodnými vokálmi. 
 
Už s jedenástimi členmi, mal manažér Barry Wolfe príležitosť počuť The Sound Syndicate a predstavil ich producentovi Alanovi Lorberovi. Lorbert bol unesený tým čo počul a podpísal s nimi zmluvu pre Janus Records na jeden album. Skupina začala s nahrávaním debutného albumu v štúdiu A&R v New Yorku kocom roku 1969. Skupina zatiaľ s nadšením pokračovala vo vystúpeniach na východnom pobreží. Kapela ešte raz zmenila obsadenie, keď sa pridal Glenn Higgins, ktorý nahradil Donalda Sandersa, ktorý formáciu opustil kvôli iným záujmom, a taktiež sa k nim v Miami pripojil Billy Shiell, ktorý sa stal tretím trubkárom. Alan Lorber mal v tom období predstavu o novom koncepte a navrhol aby kapela zmenila názov. V Blue Room klube, ktorý bol neskôr známy ako the Stock Market Club, v St. Petersburgu, Florida sa skupina prvý krát predstavila ako Illustration
 
V tomto období sa delili o pódium s niekoľkými pozoruhodnými umelcami. Na vystúpení v Newport Hoteli v Miami, Florida si zahrali spoločne s Ikom & Tinou Turner. Neskôr sa predstavili spolu s Joe Cockerom, Rodom Stewartom, Milesom Davisom, s H.P. Riot, a Funkadelic. Skupina takisto zožala pozitívne recenzie v júni 1970 v časopise Rolling Stone, a podobne pozitívne recenzie od Johna Wilsona, jazzového kritika pre New York Times, Davea Bista, hudobného novinára pre Montreal Gazette a Dennisa Washburna, taktiež hudobného novinára pre Birmingham News. Popri tom prvý singel skupiny nazvaný Our Love’s a Chain si počínal výborne v Kanadských rádiách a vyšplhal sa až na dvanáste miesto v miestnych hitparádach. 
 
Avšak koncom roku 1971 mnohí členovia skupiny boli čoraz viac unavení zlým manažmentom. Napriek dostatku materiálu na druhý album a ponuky od Warner Bros. Records, výhliadky do budúcnosti neboli pre skupinu sľubné. Počcas ich pobytu v Montreale, Quebecu, Illustration boli oslovení s ponukou na nahranie hudby pre Francúzko-Kanadský film Après Ski, ktorý produkoval Jean Zaloum. Päť skladieb pre film bolo nahraných v RCA Victor Studios v Montreale a vydaných na soundtracku k filmu. Podľa Johnnyho Rangera, skupina nahrala všetkých päť skladieb bez dlhého váhania v rekordne krátkom čase, v pribehu niekoľkých hodín. Bohužial nikdy im nebol pripísaný kredit za ich hudobný prínos k filmu kvôli právnym obmedzeniam. Napokon im bol kredit uznaný až neskôr v roku 2012 keď Disques Pluton opätovne vydal ich album. Krátko po dokončení soundtracku pre skôr menovaný film sa však kapela definitívne rozpadla. 
 
Po rozpade Illustration sa členovia vydali rozdielnymi cestami. Niektorí šli na turné s produkciou muzikálu Jesus Christ Superstar, zakiaľ iní ako Roger Homefield sa podieľali na spolupráci s význačnými hudobníkmi ako Stan Kenton, Buddy Rich, Maynard Ferguson, a The Miami Sound Machine. Mnohí členovia Illustration sa v následujúcich rokoch dali znovu dokopy s rôznymi kapelami, medzi ktoré patrili Fox, The Michel Comeau Blues Band, a Man Made. Spomedzi spomenutých skupín Man Made dosiahli výrazný komerčný úspech. Táto formácia bola menšia ako Illustration a mali taktiež odlišný zvuk. Členovia Man Made sa dostali do kontaktu s Gillesom Talbotom a producentom Andreom Perrym a vydali rovnomenný album pod hlavičkou Good Noise v roku 1972. Man Made pokračovali v pôsobení v Montreale spolu s ďaľšími hudobníkmi vrátane Jerryho Mercera z April Wine, Reneho Hamelina, Boba Bainesa, Denisa Comeaua, Gillesa Belanda a Gerryho Labellea. V roku 1977 členovia Man Made anonymne nahrali disko singel nazvaný Dracula Disco pre skladateľa Gerry Bribosia. Bohužiaľ skupina už nikdy nenahrala druhý album pod ich pôvodným menom a celkom sa rozpadla na konci 70.tych rokov. 
 
Je poľutovaniahodné, že skupina Illustration spolu nevydržala. Ich hudba bola sofistikovaná a úroveň hudobného prejavu bola dokonalá. Členovia skupiny hrali so spriaznenou hudobnou dušou. Toto im dávalo unikátny zvuk ktorý bol neodškriepyteľne a výrazne len ich. Žiadna iná skupina nikdy nedosiahla silu ich šesť člennej dychovej sekcie. Talent však vždy nezaručuje jednoznačný komerčný úspech. Keby to záležalo len na ňom, skupina Illustration by bola ešte dnes populárna. Nanešťastie na túto kapelu si už dnes nik nepämatá s výnimkou zopár hudobných nadšencov. V roku 2012 bol napríklad znovu vydaný remasterovaný soundtrack k filmu Après Ski pod hlavičkou Pluton v Quebecu, kde hudba tejto skuoiny mala čosi ako kultový štatút. Mnohí z bývalých členov Illustration zostali aj naďalej aktívni v hudobnom priemysle. Napriek ich krátkodobému úspechu ako skupiny, ich hudba aj dnes zostáva rovnako pôsobivá ako kedykoľvek predtým. 
 
Dúfam že mnohí objavia čaro ich hudby vďaka tejto webovej stránke.